Na prehydratáciu môže človek aj zomrieť

Na otázky, aký má voda pre ľudský organizmus význam a čo sa deje, ak telu chýba, odpovedá lekár Edward Radzo z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Koľko vody obsahuje ľudský organizmus?

Pomer vody v tele človeka sa postupom veku znižuje. Kým u embrya je to asi 80 percent, u dospelého človeka tvorí voda približne 55 až 70 percent z celého organizmu. Záleží to však aj od jednotlivých zložiek organizmu. Napríklad svaly majú iný pomer vody ako napríklad obličky či srdce. Čo sa týka orgánov, je to veľmi variabilné. Najviac vody sa však nachádza v orgánoch z rôsolovitého tkaniva. Čiže mäkké tkanivá, samotná krv či istá časť pokožky.

Prečo je pre ľudský organizmus dôležitý dostatočný prísun vody?

Môžeme sa na to pozrieť z dvoch hľadísk. Z makro hľadiska je voda dôležitá pre samotný krvný obeh a prácu kardiovaskulárneho systému. Ak človek pije nedostatok tekutín, jeho krv je zhustená a srdce sa musí viac namáhať. Naopak, ak je v krvi \"veľa vody\", srdce, tepny a celý kardiovaskulárny systém sa musí tiež viacej namáhať. V súčasnosti však ľudia skôr pijú málo ako viac, v porovnaní s tým, ako by mal správny pitný režim vyzerať. Na mikro úrovni je voda dôležitá z hľadiska všetkých biochemických mechanizmov, transportných a regulačných procesov.

-Koľko vody ľudské telo denne potrebuje?

Dospelý človek by mal denne vypiť približne dva litre tekutín. Príjem vody by mal byť rozdelený na celý deň. Je chyba, ak niekto síce pije ráno a večer, ale počas dňa pitie tekutín zanedbáva. Príjem by mal byť rozdelený do priemerných dvojdecilitrových dávok. Úplne ideálne je, ak sa človek naučí prijímať vodu v pracovných pauzách, kedy je menej koncentrovaný. Napríklad, ak číta email, tak je koncentrovaný a nemyslí na to, či je smädný alebo nie. Naopak počas pauzy by mal myslieť na občerstvenie. Často sa potom stáva, že smädný človek má sklon prijímať väčšie množstvo tekutín, následkom čoho mu môže byť zle od žalúdka.

Môže mať príjem nadmerného množstva vody fatálne následky?

Tak ako je nebezpečná dehydratácia, problémy organizmu môže spôsobiť aj nadmerné pitie vody. Srdce totiž v takomto prípade je nadmerne zaťažované v dôsledku veľkého objemu tekutín. Na mikroúrovni to tiež závisí od zloženia vody, ktorú človek vypil. Pretože v bunkách môže byť hypotonické prostredie. Bunka napučí a môže prasknúť. Naopak, pri hypertonickom prostredí sa bunka zvrašťuje do vnútra a pri izotomickom je bunka normálna. Čiže na prehydratáciu môže človek aj zomrieť. Ľudia však majú skôr opačný problém, pijú málo vody.

Aké dlhé obdobie je človek schopný vydržať bez vody?

Udáva sa, že približne tri dni. Samozrejme je veľmi dôležité, aký bol organizmus pred tým. Ak extrémna dehydratácia nastáva dvakrát týždenne a organizmus nemá čas na regeneráciu, tak dopady sú vážnejšie a doba prežitia môže byť aj kratšia ako tri dni. Najmä pri opakovaných dehydratáciách. Ak je hydratácia dobrá, tak doba prežitia môže byť aj dlhšia. Taktiež platí, že deti sú náchylnejšie na dehydratáciu, ale zase v menšom počte prípadov k samotnej dehydratácii u detí aj dochádza.

Prečo vydrží ľudský organizmus dlhšie bez potravy ako bez vody?

Samotná strava je dôležitá z hľadiska energetického príjmu a organizmus má energetických zásob pomerne dosť. Najmä pokiaľ ide o dlhodobejšie zásoby. Pokiaľ ide o vodu, tá sa spotrebuje v podstate vždy. Aj keď človek vodu neprijíma, vylučuje ju vždy, či už dýchaním, potom cez kožu alebo samotným močením. Tento výdaj nevie telo až tak regulovať, straty sú kontinuálne a dochádza k úplnej dehydratácii spojenej s negatívnymi dôsledkami.

Aké nápoje by mal človek v rámci pitného režimu uprednostňovať?

Tekutiny by sa dali rozdeliť na tie, ktoré hydratujú a tie, ktoré určitým spôsobom dehydratujú alebo majú diuretický účinok. Teda podporujú vylučovanie tekutiny z tela. Nápoje z prvej skupiny, či už je to čistá voda, minerálne vody alebo sladené nápoje, majú z hľadiska hydratácie rovnaký efekt. Problém je však v tom, že sladené nápoje obsahujú cukor. A pri nápojoch platí to isté ako pri jedle, že s jedlom rastie chuť. Preto sa neodporúčajú často piť najmä z hľadiska zvýšeného rizika obezity a nadváhy. V zásade je najideálnejšia čistá voda, aj keď niektorých môže od jej pitia odrádzať práve jej chuť. Mnohé minerálne vody dnes už majú znížený obsah sodíka, je to kvôli tomu, aby ľudský organizmus veľmi \"nezadržiaval\" vodu.

Je vhodné dopĺňať pitný režim aj potraviny s vysokým obsahom vody?

Najviac vody obsahuje dužinaté ovocie, citrusy, hrozno, hruška a podobne. V podstate sa s nimi dá dopĺňať pitný režim, ale platí, že by nápoj nemali nahrádzať.

Aké najväčšie chyby sa robia v dodržiavaní pitného režimu?

Veľa ľudí príjem vody veľmi kvantifikuje. Myslia si, že by to mali byť dva litre denne a neberú do úvahy, či človek športuje alebo leží na posteli. Alebo niektorí tvrdia, že človek by mal vypiť jeden pohár minerálnej vody denne. Treba si však uvedomiť, že každá má iné zloženie. Mnoho ľudí zabúda piť, a to najmä v druhej polovici dňa. S narastajúcim vekom sa senzitivita na nedostatok tekutín stráca, takže starší ľudia majú s týmto väčší problém ako mladí. Taktiež sú to predsudky k sladeným nápojom a kofeínovým nápojom. Pri nich je dôležité, aký je pomer kofeínu v nápoji. Je rozdiel, či si dá niekto kávu do mlieka alebo mlieko do kávy. Navyše káva by nemala byť započítavaná do dvoch litrov tekutín, ktoré by mal človek denne vypiť. Naopak, napríklad polievka môže byť započítaná.